judikatúra
V súvislosti s migračnou krízou a návalom utečencov do Európy čoraz častejšie naše orgány vedú tzv. azylové konania. Utečencami sú často i maloleté deti bez sprievodu, kedy sa správne orgány musia vysporiadať s množstvom otázok, o.i. aj s aplikáciou princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a realizácie jeho práva byť vypočuté. K uvedenému zaujal stanovisko v rámci rozhodnutia aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorého podstatné časti odôvodnenia prinášame zosumarizované v dnešnom článku.
V súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa upravenou v článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa má maloletý žiadateľ o azyl právo byť vypočutý. Správny orgán je povinný zabezpečiť, aby sa maloletý žiadateľ dozvedel o tomto svojom práve a o spôsobe jeho uplatnenia a poskytnúť mu na tento účel objektívne a nezaujaté informácie o predmete konania.
Osobitnú pozornosť treba venovať osobnému pohovoru s maloletým bez sprievodu. Ten musí viesť dostatočne kvalifikovaná osoba, spôsobom primeraným rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého a so zohľadnením jeho individuálnych potrieb. Vypočúvajúca osoba by nemala mať na sebe vojenskú alebo policajnú uniformu, mala by viesť pohovor jednoduchým a priateľským štýlom a klásť otázky zamerané na dôvody žiadosti o azyl, na životnú situáciu maloletého, jeho rodinné vzťahy a ďalšie dôležité okolnosti.
V prípadoch, keď maloletá osoba nemá dostatočnú slobodnú vôľu a rozumovú vyspelosť pre poskytnutie relevantných informácií, je treba v konaní vziať do úvahy najmä objektívne faktory na udelenie medzinárodnej ochrany. Medzi tieto faktory patrí napríklad situácia v krajine pôvodu maloletej osoby, povaha skupiny, s ktorou maloletá osoba prekročila hranice príslušného členského štátu alebo rodinné väzby maloletého. Všetky sa musia posudzovať cez prizmu najlepšieho záujmu dieťaťa.
Na maloletého bez sprievodu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu v EÚ sa vzťahuje zásada zákazu vyhostenia, ktorá je zakotvená v článku 19 Charty spolu s článkom 78 ZFEÚ. Táto zásada zakazuje vyhostenie žiadateľa o azyl pred rozhodnutím o jeho žiadosti. Zásada zákazu vyhostenia je ďalej rozpracovaná aj v procedurálnej smernici, v ktorej sa uvádza, že žiadatelia o azyl môžu zostať v členskom štáte, kým sa nerozhodne o ich žiadosti.
Najvyšší správny súd SR v danej súvislosti považuje za významné uviesť, že zásada najlepšieho záujmu dieťaťa obsiahnutá v článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je jedným z najdôležitejších ustanovení na posúdenie spôsobilosti maloletého dieťaťa na získanie postavenia medzinárodnej ochrany. Toto ustanovenie vedie k tomu, že maloleté osoby majú právo, aby sa v prvom rade posudzovali podľa tejto zásady, a to v konaniach, ktoré sa voči nim prijímajú vo verejnej aj súkromnej sfére. Výbor pre práva dieťaťa ďalej stanovuje, že v prípade maloletých bez sprievodu je dodržiavanie tejto zásady vo vzťahu k nim ešte viac relevantné.
Najvyšší správny súd SR pripomína, že pre kvalifikované posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je zásadné dostatočné množstvo informácií, na základe ktorých budú mať správne orgány prehľad o skutočnej rodinnej situácii cudzinca, najmä ak je samo ešte dieťaťom; správny orgán je povinný zaobstarať si aj k tejto otázke náležité podklady pre svoje rozhodnutia.
Najvyšší správny súd SR ďalej odkázal na judikatúru Súdneho dvora ohľadom posudzovania maloletosti utečenca. V rozsudku vo veci A a S v. Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie C-550/16 zo dňa 12.04.2018 Súdny dvor pokiaľ ide o otázku, aký je v konečnom výsledku okamih, ku ktorému musí byť posudzovaný vek utečenca, aby mohol byť považovaný za maloletú osobu, uviedol, že preskúmal znenie, štruktúru a účel smernice s ohľadom na kontext právnej úpravy, do ktorej smernica patrí, ako aj všeobecné zásady práva Únie a následne kvalifikoval ako „neplnoletú osobu“ štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré boli mladšie ako 18 rokov v čase vstupu na územie členského štátu a podania žiadosti o azyl v tomto štáte. Inými slovami SD EU v uvedenom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ v priebehu azylového konania dosiahne maloletý cudzinec plnoletosť, na takto plnoletého cudzinca sa použijú priaznivejšie podmienky a posudzuje sa akoby bol maloletý, pretože si jeho situácia vyžaduje osobitnú pozornosť (z rôznych dôvodov, ktoré ho prinútili utiecť z ich krajiny a ktoré mu bránia viesť v ich krajine normálny rodinný život). Konkrétne maloletí utečenci bez sprievodu majú právo na zlúčenie rodiny.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 5/2023 z 29. mája 2023, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 67/2024.