Prehľad výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých vrátane postupov súdu, ochrany záujmov dieťaťa a právomoci vykonávacieho súdu podľa aktuálnej legislatívy.
V prípade nerešpektovania vykonateľného súdneho rozhodnutia ohľadom starostlivosti, alebo styku rodiča s maloletým dieťaťom sa možno stretnúť s inštitútom tzv. výkonu súdneho rozhodnutia.
Výkon rozhodnutia o výchove maloletých je upravený v 4. časti Civilného mimosporového poriadku. V rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd realizuje výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v základnom (nachádzacom) konaní.
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých môže teda nasledovať (nie však nevyhnutne) až po tom, ako rozhodnutie vydané v základnom konaní nadobudne vykonateľnosť. V rámci konaní vo veciach starostlivosti o maloletých do popredia vstupuje zvýšený spoločenský záujem na ochrane maloletých.
Toto konanie má zabezpečiť, aby došlo k úprave týchto vzťahov skôr, ako by mohlo dôjsť k ujme v právnej sfére maloletého. V rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd má mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa.
V nadväznosti na vyššie uvedené poukazujeme na odôvodnenie Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.9.2021, sp. zn. 18CoE/181/2021, ktorý sa v predmetnej právnej veci zaoberal skúmaním najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o výkone súdneho rozhodnutia.
S poukazom na svoje doterajšie rozhodnutia, od ktorých nemá odvolací súd dôvod sa odkloniť, odvolací súd dopĺňa, že v právnom prostredí nastavenom zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilným mimosporovým poriadkom je nariadenie výkonu rozhodnutia formálnou, zákonom stanovenou procedúrou (postupom), ktorým sa konanie len začína, bez toho, aby došlo k samotnej realizácii, teda k výkonu exekučného titulu.
Priestor na zistenie, resp. vylúčenie pochybností o dôvodnosti bezprostredného výkonu exekučného titulu, t.j. či za aktuálnych okolností (momentálnych) je výkon rozhodnutia v súlade s oprávneným a pre tieto konania prvoradým záujmom maloletého dieťaťa zákon dáva v druhom štádiu vykonávacieho konania, v ktorom súd vykonáva úkony smerujúce k samotnému výkonu rozhodnutia, prípadne k jeho odkladu, pokiaľ by bezprostredný výkon rozhodnutia mal na dieťa a jeho emočný, psychický, či osobnostný vývoj negatívny vplyv.
Kompetencie vykonávacieho súdu
Súd realizujúci výkon rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, ako záväzného rozhodnutia, ktoré je už výsledkom rozsiahleho a spravidla náročného dokazovania. Vykonávací súd je však oprávnený skúmať a posúdiť, či okamžitý výkon tohto rozhodnutia (exekučného titulu) je za aktuálne existujúcich okolností v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. V tejto právomoci vykonávacieho súdu je zakotvená prvoradá a základná zásada spoločná pre všetky konania vo veciach mal. detí, ktorou je rešpektovanie práv a záujmu dieťaťa. Tomuto cieľu musí byť podriadený výsledok každého súdneho konania vo veciach maloletých detí a jeho zabezpečenie má prednosť pred právom rodičov.
S poukazom na ust. § 372 CMP je preto potrebné uviesť, že aj keď úlohou súdu v konaní o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je nesporne zabezpečiť splnenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, ani exekučný súd nemôže opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že subjektom výroku rozhodnutia je maloleté dieťa, ktoré výkon rozhodnutia nemôže pociťovať pre seba nepriaznivo a s obavou. Uskutočnenie výkonu rozhodnutia nemôže mať na dieťa negatívny dopad a nemôže v ňom navodiť stav nepriaznivejší, než aký už má pred jeho uskutočnením.
Súd nemôže povýšiť rodičom deklarovaný záujem o dieťa nad záujem dieťaťa. Právo rodiča nemôže byť garantované ako absolútne, bez ohľadu na postoj a vnútorné prežívanie dieťaťa a na úkor jeho zdravého a bezpečného vývoja. Dieťa sa nemôže stať rukojemníkom ani nástrojom boja rodičov a nemôžu byť na neho prenášané ich antagonistické postoje.
Prvoradý záujem maloletého dieťaťa
Tak ako v základnom konaní aj v konaní o výkon rozhodnutia má záujem maloletého dieťaťa prvoradý význam, ktorý je potrebné vždy skúmať. V prípade preukázania, že v čase výkonu rozhodnutia existujú dôvodné a vážne okolnosti, pre ktoré by bezprostredný výkon rozhodnutia mal na dieťa negatívny vplyv, zákon umožňuje výkon rozhodnutia na nevyhnutnú dobu odložiť (§ 389 ods. 1 CMP). Tento záver vyplýva aj z judikatúry ESĽP (viď Voleský proti ČR, Kapr proti ČR, Pedovič proti ČR, Drenk proti ČR), ako aj Ústavného súdu SR (I.ÚS 216/2018, v ktorom sa ústavný zoberal prioritou skúmania záujmu mal. dieťaťa).