Ochrana osobnosti je inštitút občianskeho práva upravený v Občianskom zákonníku (ďalej len ,,OZ“). Vzniká fyzickej osobe momentom narodenia, avšak právny poriadok Slovenskej republiky túto ochranu priznáva aj ešte nenarodenému dieťaťu (nasciturus), a to za predpokladu, že sa narodí živé. Právo na ochranu osobnosti zaniká smrťou, prípadne vyhlásením súdu. Ide o právo nemajetkovej povahy, čo znamená, že neprechádza smrťou fyzickej osoby na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia.
V zmysle § 11 OZ má každá fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Spomenuté hodnoty osobnosti sú v Občianskom zákonníku uvedené len príkladmo a občianskoprávna ochrana jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby nie je obmedzená týmto demonštratívnym výpočtom, a preto je možné sem zaradiť aj právo na ochranu osobnej slobody, pseudonymu, rodinného života, svojej podoby, atď.
Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak je tak učinené na úradné účely na základe zákona.
Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby sa fyzická osoba môže domáhať:
Pokiaľ by sa však nezdalo postačujúce zadosťučinenie uvedené pod písmenom c), a to najmä preto, že by bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V tejto súvislosti by sme chceli zdôrazniť, že sa pomerne často stretávame s mylnými názormi, že náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné sa domáhať len v prípade značne zníženej dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti. Nie je to tak. Tento prípad je v § 13 ods. 2 OZ uvedený len demonštratívne. Domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch môže každá fyzická osoba, do ktorej osobnostných práv bolo neoprávnene zasiahnuté, a ktorej s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti prípadu nie je postačujúce tzv. „primerané zadosťučinenie“. Napríklad náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa môže domáhať aj ten, komu bolo neoprávneným zásahom zasiahnuté do jeho súkromia alebo rodinného života (napr. usmrtením rodinného príslušníka) a zadosťučinenie vo forme napríklad ospravedlnenia by zjavne nebolo postačujúce.
Ustanovenie § 11 OZ ako generálna klauzula ochrany osobnosti je právnym základom aj pre iný typ žalôb. Napríklad zásahy do osobnostných práv zdravotníckym výkonom, či usmrtením osoby blízkej pri dopravnej nehode. Ak pri dopravnej nehode vznikne aj iná ako materiálna škoda (napr. na vozidle), spočívajúca napríklad v usmrtení osoby pri dopravnej nehode, ustanovenia § 11 a nasl. OZ poskytujú právny základ nároku na náhradu aj materiálnej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv pozostalého. Originalitu práva pozostalých domáhať sa na súde ochrany pred neoprávneným zásahom do ich osobnosti potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Cdo/265/2009, podľa ktorého: „Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.“ Z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny pri dopravnej nehode neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jej pozostalých členov, takže náhrada tejto nemajetkovej ujmy je primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu. Ochrany osobnostných práv fyzickej osoby sa po jej smrti môže domáhať aj jej manžel/ka a deti, ak ich niet, jej rodičia.
Príklad: Ak pri dopravnej nehode niekto usmrtí fyzickú osobu, ochrany jej osobnostného práva, a to práva na život, sa môže domáhať jej manžel/ka alebo deti, a ak ich niet, jej rodičia. V tomto prípade, nakoľko ide o zásah do najcennejšej osobnostnej hodnoty fyzickej osoby, a to práva na život, by prichádzala do úvahy jedine náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samozrejme, títo rodinní príslušníci sa okrem uvedenej ochrany osobnostných práv zomrelého (práva na život) môžu domáhať proti tomu, kto tento zásah do osobnostných práv spôsobil, aj ochrany svojich osobnostných práv, a to napríklad práva na súkromie. Usmrtením blízkeho rodinného príslušníka totižto poväčšine dochádza aj k zásahu do fungujúceho rodinného života, ktorý je aj v zmysle judikatúry slovenských súdov a aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu súčasťou súkromného života, t.j. práva fyzickej osoby na súkromie.
Až po vzájomnej dohode o poskytnutí a rozsahu právnej služby a objednaní právnej služby pristupuje AK GKG ku zhromažďovaniu podkladov a príprave zastupovania.