Inštitút osvojenia (adopcie) predstavuje v slovenskom rodinnom práve najvyššiu formu náhradnej rodinnej starostlivosti. Jeho cieľom nie je len formálne nahradenie biologických rodičov, ale vytvorenie trvalého, citového a právneho puta, ktoré je postavené na princípe „dať dieťaťu rodinu, nie rodine dieťa“. Proces adopcie je prísne sledovaný štátom, aby bol za každých okolností dodržaný „najlepší záujem dieťaťa“, čo je ústredný pojem nielen nášho Zákona o rodine, ale aj medzinárodných dohovorov, ako je aj Dohovor o právach dieťaťa.

Ďalšie aspekty adopcie priblížili odborníci na rodinné právo z advokátskej kancelárie GKG JUDr. Andreja Garu.

Kto môže žiadať o adopciu?

Osvojiteľom sa môže stať výlučne fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené v § 98 a nasl. ZoR - má plnú spôsobilosť na právne úkony; spĺňa osobné predpoklady – najmä zdravotné, osobnostné a morálne (preukazuje sa lekárskym posudkom a odpisom z registra trestov); je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie vedeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR); medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel (spravidla aspoň 18 rokov, judikatúra za primeraný považuje rozdiel blízky prirodzenému rodičovstvu); spôsobom života zaručuje, že osvojenie bude v najlepšom záujme dieťaťa.

Slovenské právo v § 100 ZoR preferuje osvojenie manželmi (spoločne) alebo jedným z manželov (so súhlasom druhého). Osamelá osoba si môže dieťa osvojiť len výnimočne, ak sú splnené predpoklady, že to bude v záujme dieťaťa.

Adopcia krok za krokom

Záujemca podá žiadosť na ÚPSVaR. Nasleduje proces posudzovania (bytové pomery, príjem, psychologické testy) a povinná príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť (v rozsahu najmenej 26 hodín). Po úspešnej príprave je žiadateľ zapísaný do zoznamu uchádzačov.

Po výbere konkrétneho dieťaťa dochádza k prvým kontaktom v detskom domove (centre pre deti a rodiny). Podľa § 103 ZoR musí byť dieťa v starostlivosti budúceho osvojiteľa najmenej 9 mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení. Náklady v tomto období uhrádza budúci osvojiteľ. Osvojiteľ podá návrh na súd a ten následne zisťuje skutkový stav a rozhoduje o samotnom osvojení.

Čo všetko sa posudzuje?

Súdne konanie o osvojení by malo byť podľa § 145 CMP rozhodnuté bezodkladne, najneskôr však do 6 mesiacov od podania návrhu. Celkový proces od podania prvej žiadosti na úrad až po rozsudok však trvá roky, najmä kvôli čakacím dobám v registri a povinnej 9 mesačnej predosvojiteľskej starostlivosti. Súd obligatórne skúma zdravotný stav účastníkov podľa § 104 ZoR a prostredníctvom kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR) preveruje stabilitu nového rodinného prostredia.

Adopcia partnerovho potomka

Možné je adoptovať si dieťa životného partnera (tzv. osvojenie dieťaťa manžela/manželky). V praxi ide o pomerne frekventovaný úkon. Podľa § 100 ods. 1 ZoR si dieťa môže osvojiť „jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve“. Avšak podmienkou je súhlas druhého manžela (biologického rodiča) a v zásade aj súhlas druhého biologického rodiča uvedeného v rodnom liste, ak mu neboli odňaté rodičovské práva. Pri tomto type osvojenia sa nevyžaduje zápis do zoznamu žiadateľov ani 9-mesačná predosvojiteľská lehota.

Súhlas biologických rodičov

Podľa § 101 ZoR je na osvojenie potrebný súhlas oboch biologických rodičov. Matka môže dať súhlas najskôr 6 týždňov po pôrode, otec po narodení dieťaťa. Súhlas sa vyžaduje aj od dieťaťa, ak je schopné posúdiť dosah osvojenia (judikatúra to predpokladá cca od 12 rokov). Súhlas nie je potrebný podľa § 102 ZoR, ak rodičia počas najmenej 6 mesiacov neprejavovali o dieťa skutočný záujem (nenavštevovali ho, neplatili výživné); dali vopred súhlas na osvojenie bez vzťahu k určitým osvojiteľom (tzv. blanketový súhlas); ak je matka neznáma (utajený pôrod) a počas 2 mesiacov neprejavila záujem.

Právne následky adopcie
Osvojením zanikajú všetky vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou podľa § 106 ZoR. Vzniká teda plnohodnotný príbuzenský vzťah medzi osvojiteľom a dieťaťom, ako aj medzi dieťaťom a príbuznými osvojiteľa. Osvojitelia majú rovnakú rodičovskú zodpovednosť ako biologickí rodičia. Osvojitelia sa zapisujú do matriky a rodného listu namiesto biologických rodičov podľa § 108 ZoR, pričom dieťa získava priezvisko osvojiteľov.

Zrušenie osvojenia

Niektoré páry zvažujúce adopciu dieťaťa zaujíma, či môže byť adopcia neskôr zrušená alebo napadnutá. Slovenský právny poriadok od roku 2005 koncipuje osvojenie ako nezrušiteľné s jednou prísnou výnimkou. Podľa § 107 ZoR môže súd osvojenie zrušiť len z vážnych dôvodov v záujme dieťaťa, a to len v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Po uplynutí tejto 6-mesačnej lehoty je adopcia definitívna a nie je možné ju zrušiť ani dohodou, ani súdne.

Jedinou teoretickou cestou k zmene je tzv. readopcia (dieťa by si musel osvojiť niekto iný, napr. opäť biologický rodič), čo je však v praxi extrémne zriedkavé a vyžaduje splnenie všetkých nových podmienok v záujme dieťaťa.