Ochrana osobnosti patrí medzi základné piliere občianskeho práva. Jej zmyslom je chrániť integritu človeka ako ľudskej bytosti a zabezpečiť, aby nikto neoprávnene nezasahoval do jeho vnútornej a intímnej sféry ani nepoškodzoval jeho postavenie v spoločnosti. V praxi sa téma najčastejšie objavuje pri urážlivých tvrdeniach, zverejňovaní súkromných informácií či používaní fotografií a videí bez súhlasu.
Čo patrí pod ochranu osobnosti?
Zákon pod ochranu osobnosti zahŕňa široké spektrum práv neoddeliteľne spätých s osobou jednotlivca. Ide najmä o právo na život a zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ochranu súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Medzi prejavy osobnej povahy patria najmä písomnosti osobnej povahy, podobizne (fotografie) a obrazové či zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov.
V modernom ponímaní sa sem zaraďuje aj právo na digitálnu identitu a ochrana osobných údajov (GDPR), ktoré chránia informácie, na základe ktorých je človek identifikovateľný.
Kedy ide o neoprávnený zásah
Neoprávnený zásah nastáva vtedy, keď dôjde ku konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé privodiť fyzickej osobe ujmu na jej právach. Zásah do cti a dôstojnosti môže spočívať napríklad v šírení nepravdivých tvrdení alebo informácií, ktoré človeka v očiach verejnosti dehonestujú.
Pri zásahu do súkromia postačuje, ak niekto bez právneho dôvodu vnikne do intímnej sféry jednotlivca, napríklad sledovaním alebo zverejnením informácií o zdravotnom stave či rodinných pomeroch.
Kľúčové je, že chýba súhlas poškodeného alebo zákonný dôvod na zásah (napríklad zákonná licencia). Zároveň nie je podmienkou, aby „útočník“ konal úmyselne – stačí samotný fakt, že k porušeniu došlo. Rovnako nie je nutné, aby vznikla skutočná majetková škoda. Postačuje, že zásah je objektívne schopný ohroziť osobnosť človeka.
Ako sa brániť?
Proti nepravdivým alebo urážlivým tvrdeniam existuje viacero právnych ciest. Prvým krokom býva mimosúdna výzva na odstránenie závadného obsahu a zaslanie ospravedlnenia.
Pri médiách, ako je tlač alebo internetové portály, možno využiť nástroje podľa mediálneho zákona, napríklad právo na opravu, právo na odpoveď alebo právo na dodatočné oznámenie. Tieto práva je však potrebné uplatniť v krátkych lehotách, často do 30 dní, inak zanikajú.
Ak k dobrovoľnej náprave nedôjde, poškodený sa môže domáhať ochrany na súde žalobou na ochranu osobnosti. Internetové platformy a sociálne siete majú zároveň vlastné mechanizmy nahlasovania obsahu („report“), ktoré môžu viesť k rýchlemu zablokovaniu urážlivých príspevkov, ak porušujú pravidlá komunity alebo zákon.
Fotografie a videá bez súhlasu
Všeobecným pravidlom je, že podobizne, obrazové snímky a obrazové či zvukové záznamy sa smú vyhotoviť alebo použiť len so súhlasom dotknutej osoby. Zákon však pozná aj situácie, keď súhlas nie je potrebný – ide o tzv. zákonné licencie. Patria sem použitia na úradné účely na základe zákona (napríklad pátranie polície), na vedecké, umelecké alebo pedagogické účely a pre potreby tlačového, rozhlasového a televízneho spravodajstva.
Ani v týchto prípadoch však použitie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby, napríklad ak je človek zobrazený v dehonestujúcom kontexte. Judikatúra zdôrazňuje, že aj keď je fotka vyhotovená na verejnom priestranstve, jej následné zverejnenie s cieľom osobu zosmiešniť je protiprávne. Bežné zverejnenie fotografie cudzieho človeka na súkromnom profile na sociálnej sieti bez jeho vedomia je takmer vždy porušením zákona.
Čo ak boli vaše práva porušené?
Poškodená osoba má k dispozícii viacero nárokov, ktoré sa dajú aj kombinovať. Môže sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, teda aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu. Môže žiadať odstránenie následkov zásahu, napríklad stiahnutie článku, zmazanie videa alebo zverejnenie opravy.
Ďalšou možnosťou je primerané zadosťučinenie, ktoré má primárne morálnu formu, typicky ospravedlnenie. Ak by však morálne zadosťučinenie nepostačovalo, najmä keď bola vo značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, poškodený má právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Ak poškodený zomrie, právo na ochranu jeho osobnosti prechádza na manžela, deti a ak ich niet, na rodičov. Ide o tzv. postmortálnu ochranu.
Sloboda prejavu verzus ochrana osobnosti
V sporoch o ochranu osobnosti súdy posudzujú konflikt medzi ústavným právom na slobodu prejavu a právom na ochranu súkromia. Robia to prostredníctvom tzv. testu proporcionality, v ktorom hľadajú rovnováhu medzi týmito právami.
Hranica sa líši podľa toho, o koho ide. Verejne činné osoby, ako politici či celebrity, musia zniesť vyššiu mieru kritiky ako bežní občania, ak sa táto kritika týka ich verejného pôsobenia. Súd skúma, či kritika vychádza z pravdivých podkladov, či je vecná a nie vulgárna, a či jej cieľom je verejná diskusia o veciach spoločného záujmu, alebo len snaha osobu ponížiť.
Dôležité je aj rozlíšenie medzi skutkovým tvrdením, ktorého pravdivosť sa dá dokazovať, a hodnotovým úsudkom, teda názorom, ktorý je chránený širšie. Sloboda prejavu však nikdy nezakladá právo na vedomé šírenie lží a nenávistných prejavov.
Ilustračné foto: Canva Pictures / Getty Images Signature