Pracovný úraz je situácia, ktorá dokáže zo dňa na deň zmeniť bežný život aj pracovné fungovanie. Okrem zdravotných následkov často prichádzajú otázky, či sa úraz považuje za pracovný, kto zaň zodpovedá, aké doklady treba zabezpečiť a aké odškodnenie môže zamestnanec žiadať. Nasledujúci prehľad vypracovaný expertami z advokátskej kancelárie GKG JUDr. Andreja Garu vysvetľuje základné pravidlá tak, aby boli zrozumiteľné aj bez právnického slovníka.
Čo je pracovný úraz?
Pracovný úraz je právne definovaný ako poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca, ktoré vznikli nezávisle od jeho vôle náhlym, krátkodobým a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podstatné je, že k úrazu musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Nejde teda iba o samotný výkon práce, ale aj o činnosti pred jej začatím, po jej skončení v areáli zamestnávateľa alebo počas služobnej cesty.
Zamestnávateľ za takýto úraz nesie tzv. objektívnu zodpovednosť. To znamená, že zodpovedá za vzniknutú škodu aj vtedy, ak z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu predpisov. Dôležité je však vedieť, že cesta z domu do práce a späť sa podľa zákona za pracovný úraz nepovažuje. Výnimkou je situácia, keď zamestnávateľ zabezpečuje dopravu vlastnými prostriedkami.
Čo robiť bezprostredne po úraze?
To, ako sa zamestnanec zachová v prvých momentoch po úraze, môže zásadne ovplyvniť neskoršie odškodnenie. Ak to zdravotný stav dovoľuje, úraz treba okamžite oznámiť nadriadenému. Táto ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje aj na svedkov udalosti, ak poškodený nie je schopný oznámenie podať sám.
Nasleduje vyhľadanie lekárskeho ošetrenia, pričom lekárovi treba jasne povedať, že ide o úraz na pracovisku. Neskoré nahlásenie úrazu je jedným z najčastejších dôvodov, prečo Sociálna poisťovňa odmieta vyplatiť dávky – najmä preto, že sa stráca možnosť objektívne preveriť okolnosti na mieste.
Zamestnanec potom musí plne spolupracovať so zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou pri vyšetrovaní príčin a okolností nehody, aby nevznikali pochybnosti o pravosti udalosti.
Nároky a odškodnenie
Odškodnenie pri pracovnom úraze je nastavené tak, aby kompenzovalo výpadok príjmu aj fyzické a psychické utrpenie. V prvej fáze má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a úrazový príplatok, ktoré dorovnávajú rozdiel medzi čistou mzdou a nemocenskými dávkami.
Po ukončení liečby môže vzniknúť nárok na jednorazové bolestné. To sa vyčísluje na základe bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku. Ak úraz zanechá trvalé následky, ktoré obmedzujú možnosti uplatnenia v živote, môže zamestnanec žiadať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Okrem toho má poškodený právo na preplatenie účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, ktoré neboli uhradené zo zdravotného poistenia.
Ak pracovný úraz skončí úmrtím zamestnanca, rodinným príslušníkom môže vzniknúť nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a úhradu nákladov na pohreb.
Ako preukázať, že úraz súvisel s prácou
Základným dôkazným prostriedkom pri uznávaní pracovného úrazu je „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“, ktorý je zamestnávateľ povinný spísať. Tento dokument slúži ako oficiálne potvrdenie, že k incidentu došlo v čase a na mieste určenom na výkon práce.
Pri dokazovaní majú význam aj svedecké výpovede kolegov, záznamy z dochádzkového systému alebo kamerové záznamy z pracoviska. Ak k úrazu dôjde počas služobnej cesty, súvislosť sa preukazuje cestovným príkazom a charakterom vykonávanej činnosti v danom momente.
Nedostatočné zdokumentovanie týchto detailov môže viesť k tomu, že Sociálna poisťovňa nárok na dávky zamietne. Zároveň je dôležité rozlišovať medzi „plnením úloh“ a „úkonmi osobnej potreby“ (napríklad stravovaním v jedálni), ktoré môžu byť posúdené odlišne podľa konkrétnych okolností.
Môže sa zamestnávateľ zbaviť zodpovednosti?
Zákon umožňuje zamestnávateľovi zbaviť sa zodpovednosti (tzv. liberácia), ak preukáže, že jedinou príčinou úrazu bolo zavinené konanie zamestnanca. Typicky ide o prípady, keď bol zamestnanec pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok a zamestnávateľ nemohol úrazu zabrániť.
Ďalšou situáciou je hrubé a vedomé porušenie bezpečnostných predpisov (BOZP) zo strany zamestnanca, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Zamestnávateľ sa však nemôže zbaviť zodpovednosti, ak k úrazu došlo v dôsledku chyby na stroji alebo nedostatku v organizácii práce, aj keby bol zamestnanec nepozorný.
Ak sa preukáže, že zamestnanec konal ľahkomyseľne a nedodržal bežný postup, hoci vedel, že riskuje svoje zdravie, zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti úplne alebo sčasti.
Na čo si dať pozor, aby vám nároky „neprepadli“
Dodržanie lehôt je pre vyplatenie dávok z úrazového poistenia kľúčové. Zamestnávateľ musí nahlásiť registrovaný pracovný úraz Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní od jeho vzniku.
Pokiaľ ide o zamestnanca, právo na finančné odškodnenie, napríklad bolestné, podlieha trojročnej premlčacej lehote. Tá začína plynúť odo dňa vystavenia lekárskeho posudku o bolestnom alebo o sťažení spoločenského uplatnenia. V záujme zamestnanca je požiadať o posudok čo najskôr po ustálení zdravotného stavu, aby sa predišlo prieťahom.
Ilustračné foto: Canva Pictures / Pexels