V súčasnosti sa vyskytuje čoraz viac prípadov, kedy nie je celkom zrejmé a isté, kto je skutočným otcom maloletého dieťaťa. Matky si neuvedomujú, že nielenže dieťa ochudobňujú o možnosť spoznať vlastného otca, ale aj o možnosť získať isté finančné zabezpečenie pre dieťa do budúcnosti.
Otec má neistejšie postavenie ako samotná matka a pochybnosti o tom, že je rodičom dieťaťa sú častejšie. Pre prípady nejasností v určení osoby otca, prináša zákon o rodine tri vyvrátiteľné právne domnienky. Pod vyvrátiteľnosťou sa rozumie, že vo vzťahu ku každej domnienke sa pripúšťa istý dôkaz opaku. Určiť otcovstvo možno len subsidiárne podľa jednotlivých domnienok, pričom až keď nie je možné postupovať podľa jednej je následne možné pristúpiť k ďalšej.
Prvou vyvrátiteľnou právnou domnienkou je otcovstvo manžela matky. Zákon predpokladá, že ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Teda v prípade, že sa matke narodí dieťa do 300 dní od rozvodu manželstva bude sa za otca dieťaťa považovať bývalý manžel matky. Výnimkou je len tá situácia, keby sa matka znovu vydala a v takom prípade by sa za manžela považoval neskorší manžel matky dieťaťa.
Druhou vyvrátiteľnou právnou domnienkou je otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené buď pred matričným úradom alebo priamo pred súdom. Pričom v ojedinelých prípadoch sa nevyžaduje vyhlásenie matky, napríklad ak tá trpí duševnou poruchou.
Treťou vyvrátiteľnou právnou domnienkou je otcovstvo určené rozhodnutím súdu. Jedná sa o poslednú domnienku, ktorá prichádza do úvahy vtedy, ak je vylúčený postup podľa prvej a druhej domnienky. V zmysle zákona sa potom za otca považuje muž, ktorý sa s matkou dieťaťa intímne stýkal v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní a súčasne neexistujú závažné okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali. V tomto prípade je potrebné podať návrh na súd. Ten môže podať dieťa, matka alebo muž, ktorý si myslí, že je otcom dieťaťa.
Pokiaľ máte podobný problém, naša advokátska kancelária Vám pripraví návrh na určenie otcovstva alebo Vám poradí ako postupovať v prípade určenia otcovstva súhlasným vyhlásením či naopak ako postupovať v prípade zapretia otcovstva a rada Vám poskytne komplexné práve poradenstvo v rodinnoprávnej veci.
Určovanie otcovstva v právnom kontexte je značne komplikovanejšie ako určovanie materstva, v dôsledku náležitej presnosti, ktorá je v tomto prípade potrebná. Preto sú v právnom systéme implementované tri základné právne domnienky, ktoré nám umožňujú určiť otcovstvo s najvyššou možnou istotou. Je dôležité si uvedomiť, že tieto domnienky sú vyvrátiteľné, čo umožňuje poskytnúť dôkazy o opaku. Domnienky sa uplatňujú postupne, kde každá ďalšia domnienka je relevantná len v prípade, keď predchádzajúca neplatí alebo bola vyvrátená.
Prvou domnienkou je, že manžel matky je považovaný za otca dieťaťa, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva alebo do 300 dní po jeho zániku alebo vyhlásení za neplatné. Táto domnienka sa uplatňuje najčastejšie a je založená na predpoklade, že otec dieťaťa je najpravdepodobnejšie manžel matky. Dôležité je tu zdôrazniť, že pre túto domnienku je rozhodujúci čas narodenia dieťaťa, nie jeho splodenia.
Zánik manželstva, ktorý je kľúčový pre túto domnienku, môže nastať rôznymi spôsobmi - cez rozvod, smrť jedného z manželov alebo vyhlásenie manžela za mŕtveho. Každý z týchto prípadov má špecifické právne rámce.
Napokon, ak je matka znovu vydatá a dieťa sa narodí do 300 dní po zániku predchádzajúceho manželstva, za otca je považovaný súčasný manžel. Toto je stanovené zákonom tak, aby sa predišlo komplikáciám pri určovaní otcovstva. Toto pravidlo však môže byť vyvrátené v prípade, keď súčasný manžel zaprie otcovstvo.
Druhá metóda určovania otcovstva sa opiera o súhlasné vyhlásenie obidvoch rodičov. Táto možnosť je k dispozícii len vtedy, keď otcovstvo nie je možné určiť podľa prvej domnienky, teda manžela matky.
2. domnienka je najčastejšie používaná, ak sa dieťa narodí mimo manželstva, ak bolo otcovstvo manžela matky úspešne zapreté, alebo ak sa dieťa narodilo po 300 dňoch od zániku manželstva.
Predpokladá sa, že ak muž deklaruje, že je otcom dieťaťa, je to veľmi pravdepodobné. Súhlasné vyhlásenie musia urobiť obaja rodičia. Musí byť jasné, že deklarované dieťa je ich spoločným potomkom. Vyhlásenie musí byť urobené buď pred matričným úradom alebo súdom, ale rodičia nemusia byť prítomní súčasne. Maloletí rodičia môžu takéto vyhlásenie urobiť len pred súdom.
V prípade, keď matka trpí duševnou poruchou a nemôže hodnotiť následky svojho konania, alebo keď by bolo vyhlásenie matky spojené s významnou prekážkou, stačí vyhlásenie otca. Naopak, súhlas otca je vždy povinný. Ak je matka mŕtva, otcovstvo sa môže určiť len podľa tretej domnienky pred súdom.
Zákon o rodine v § 92 umožňuje určenie otcovstva aj pre nenarodené dieťa.
Posledným možným spôsobom určenia otcovstva je súdne rozhodnutie podľa tretej domnienky, kedy je za otca považovaný muž, ktorý bol s matkou v sexuálnom styku medzi 180 a 300 dňami pred narodením dieťaťa, pokiaľ iné skutočnosti nevylučujú jeho otcovstvo.
Táto možnosť je uplatnená, ak sa nepoužili alebo boli vyvrátené prvé dve domnienky. Táto domnienka môže byť uplatnená iba po podaní návrhu na súd. Návrh môžu podať dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Ak návrh podá dieťa, musí byť zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Podľa § 95 ods. 2 zákona o rodine, ak navrhovateľ zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia oprávnená osoba. Ak zomrie matka alebo dieťa, môže na ich miesto nastúpiť druhý subjekt. Ak zomrie muž, ktorý tvrdí, že je otcom, konanie sa zastaví. Potomkovia však môžu podať nový návrh na určenie otcovstva do 6 mesiacov od smrti dieťaťa, pokiaľ môžu preukázať právny záujem o určenie otcovstva.
Konanie o určení otcovstva, regulované v § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), začína podaním návrhu na súd, kde má dieťa bydlisko. Ak nie je možné takto určiť súd, je príslušný súd matky alebo toho, koho otcovstvo má byť určené.
Konanie je založené na podaní návrhu, ale podľa § 104 ods. 1 a 3 CMP, aj matričný úrad môže iniciovať konanie. Ak otcovstvo nie je určené zákonnou domnienkou alebo súhlasným vyhlásením rodičov, súd vypočuje matku a toho, koho označí za otca. Ak otcovstvo nie je určené a matka nepodá návrh na určenie, súd môže ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na podanie návrhu a zastupovanie dieťaťa v konaní.
Ak je domnelý otec mŕtvy, návrh sa podáva proti súdnemu opatrovníkovi. Konanie je proti opatrovníkovi, nie zosnulému. Opatrovník nemá právomoc vyhlásiť súhlasné otcovstvo pred súdom, ako by to mohol urobiť domnelý otec. Ak dochádza k súhlasnému vyhláseniu otcovstva, súd zastaví konanie a oznámi to matričnému úradu. Súhlasné otcovstvo pred súdom je považované za otcovstvo na základe druhej domnienky.
Ak je otcovstvo určené súdnym konaním, nie je možné ho zaprieť. Súdne určenie otcovstva je sprevádzané úpravou výkonu rodičovských práv a povinností a výživy maloletého.
Až po vzájomnej dohode o poskytnutí a rozsahu právnej služby a objednaní právnej služby pristupuje AK GKG ku zhromažďovaniu podkladov a príprave zastupovania.